Osvienčim
Zo začiatku som nepociťovala hrôzu, až neskôr, keď som videla ako trpeli nevinní ľudia, ich oblečenie, kefky, vlasy, hrnčeky, topánky..... Uvedomila som si, že keby som bola žila v tej dobe, možno by som dopadla tak ako oni.... Osvienčim na mne zanechal zmiešané pocity.
Na fotkách sme videli, v akých hrozných podmienkach ľudia v Osvienčime žili, ako hladovali, ako ťažko pracovali, zomierali...
Z Osvienčimu mám ešte teraz dosť zmiešané pocity. Je to tam brutálne. Ale som rada, že som to videla. Teraz aspoň viem, aké to tam bolo. Ale už by som tam znova nešla.
Cítila som sa smutne.
Wieliczka
Vo Vieličke bolo super. Predpokladala som, že tam bude veľmi chladno, opak bol pravdou, bolo príjemne – teplo aj v hĺbke 135 metrov pod zemou. Mohli sme ochutnávať steny zo soli.
Najviac sa mi páčila na exkurzii soľná jaskyňa Vielička. Už od začiatku ako sme schádzali po schodoch dole do podzemia bolo zaujímavé vidieť ako hlboko sa dostaneme pod povrch zeme. Zábavné bolo, keď tam skoro každý, vrátane mňa, olizoval steny zo soli. Krásny bol pohľad na halu, kde sa konajú svadby aj na všetky tie jazerá, sochy, škriatkov...
Nezabudnuteľné budú pre mňa obrovitánske lustre a krásny kostol zo soli. Vo Vieličke sa mi veľmi páčilo.
Vo Vieličke bolo všetko úplne nádherné. Som veľmi rada, že som také niečo mohla vidieť. Úžasné je, že všetko, čo som tam videla bolo urobené zo soli – kostol, sochy, obrazy, lustre.... Nikdy by mi nenapadlo, že tie krásne soľné sochy vytesávali baníci vlastnými rukami a vlastnou inšpiráciou a neboli to žiadni profesionálni sochári.
Super bol rýchly výťah, ktorým sme sa dostali na povrch za pár sekúnd.